Bunkové soli nie sú homeopatiká
Napriek podobnosti časti výrobného postupu nemožno bunkové soli považovať za homeopatiká a ani ich s nimi zamieňať. Pri výrobe vo vode nerozpustných homeopatík sa podľa homeopatického liekopisu postupuje trituráciou do stupňa 3 a potom sa prechádza na tekutú formu a pokračuje dynamizáciou vodného alebo liehového roztoku. Napokon sa kvapnú približne 2-3 kvapky finálnej tinktúry požadovanej potencie na približne 4-10 g homeopatických granúl (používajú sa laktózové alebo sacharózové guľôčky rôznych veľkostí). Konečná tinktúra býva v minimálne 90% alkohole. Vďaka jej prchavosti sa po okamžitom uzatvorení fľaštičky povrch homeopatických granúl rovnomerne zmáča. Tu nemôžeme však hovoriť o kvantitatívnom obsahu, ale iba o homeopatickej informácii. Preto aj cena homeopatík je spravidla nižšia. Homeopatiká sú informačné prostriedky.
V prípade bunkových solí sa užíva 100% triturát a nie len zlomok v podobe 2 kvapiek finálnej finktúry. Okrem rozdielnosti vo výrobnom postupe je rozdiel aj v prístupe. Zatiaľ čo homeopati vychádzajú z pravidla „Similia similibus curantur“, čo znamená liečenie podobného podobným, v práci s bunkovými soľami vychádzame zo znalosti funkcie jednotlivých minerálnych látok, ich fyziologického významu, ďalej z empirických a vedeckých poznatkov prejavov ich deficitu. Tento vnútrobunkový alebo tkanivový deficit sa snažíme podávaním bunkových solí vyrovnať a celkovo upraviť minerálnu rovnováhu.
Bunkové soli sa napokon od homeopatík odlišujú aj dávkovaním, ktoré musí byť kvantitatívne, t.j. niekoľko dávok denne. Užívanie homeopatika môže byť jedna dávka denne, týždenne alebo dokonca až mesačne, v akútnych stavoch sa aj homeopatiká dávkujú niekoľkokrát denne. Z nehmotnej povahy homeopatík vyplýva aj nehmotný účinok, miestom pôsobenia vyšších potencií homeopatík je predovšetkým psychika.
Niektoré lekárne na Slovensku predávajú homeopatické lieky pod názvom Schüsslerove soli, čo považujeme za neprípustné zavádzanie laickej verejnosti vzhľadom na vyššie opísaný odlišný postup výroby a obsah minerálnej živiny v jednotlivej dávke. V skutočnosti ide o zámenu prípravku a pravdepodobne o neznalosť lekárnikov, pretože ide o rovnaké účinné látky a potencie, no úplne iný výrobný postup a finálny prípravok. Manipuláciu verejnosti možno pozorovať aj u niektorých farmaceutických výrobcov, ktorí vytvárajú domnienky ohľadom registrácie Schüsslerových solí ako homeopatických liekov keď tvrdia, že takáto registrácia je zárukou lepšej kvality a že registrácia ako výživový doplnok neoprávňuje používanie názvu Schüsslerove soli ale naopak, znamená nedostatočnú kvalitu preparátu. Schüsslerove soli nie sú homeopatickými liekmi ani vtedy, ak sú tak registrované. Registračný status, buď ako homeopatický liek alebo ako doplnok výživy, je iba administratívnou záležitosťou uvedenia produktu na trh danej krajiny. Pri registrácii produktu ako homeopatického lieku sa nevyžaduje preukázanie účinku a ani obsahovej látky. Navyše, sám Schüssler používal prášky pripravené lekárnikom, ktoré neboli registrované ako homeopatické lieky a jeho terapia nebola vtedajšími autoritami uznaná ako homeopatická.
Kvalita bunkových solí je totiž závislá od výrobného postupu, nie od registračného statusu. Záleží na tom kto vyrába, ako vyrába a dokonca s akým duševným nastavením vyrába. Pri výrobe informačných prípravkov musí byť človek sústredený, pokojný a vedomý si účelu.